Ešte pred pár rokmi by som si nevedela predstaviť, že budem každé ráno stáť na podložke, zhlboka dýchať a tešiť sa z ticha. Joga pre mňa kedysi znamenala niečo vzdialené, možno aj trochu „mystické“. Dnes je to však neoddeliteľná súčasť môjho života.
Všetko sa začalo úplne nenápadne. Pracovala som v kancelárii, celé dni sedela pri počítači a čoraz častejšie som cítila napätie v chrbte, ramenách aj hlave.
Raz mi kamarátka navrhla, aby som s ňou išla na večernú hodinu jogy. Priznám sa, bála som sa – nevedela som, či budem dosť ohybná, či to zvládnem.
Už po prvých desiatich minútach som však cítila, že moje telo „dýcha“ inak. Nie išlo o výkon, ale o pokoj. O návrat k sebe.
S každou ďalšou hodinou som spoznávala, že joga nie je len cvičenie. Je to spojenie pohybu, dychu a prítomného okamihu.
Po náročnom dni som našla priestor, kde som mohla vypnúť, neporovnávať sa s nikým a len byť.
Postupne som začala vnímať zmeny – lepšie som spala, mala som viac energie a hlavne som sa cítila vyrovnanejšia.
Dnes sa snažím cvičiť aspoň 20 minút denne. Nie vždy je to dokonalé – niekedy len pár pozdravov slnku, inokedy plná hodina v tichu.
Joga ma naučila trpezlivosti, vďačnosti a rešpektu voči vlastnému telu.
Nie je to o tom, dotknúť sa prstami zeme, ale o tom, nájsť spojenie so sebou
Čo mi joga dala?
- silnejšie a pružnejšie telo
- pokoj v mysli aj v každodennom zhone
- schopnosť dýchať a spomaliť
- komunitu ľudí, ktorí žijú srdcom
Moja cesta k joge nebola naplánovaná – jednoducho prišla vtedy, keď som ju potrebovala.
Dnes viem, že joga nie je cieľ, ale cesta. A každé jedno natiahnutie, každý hlboký nádych je krokom k tomu, aby som bola viac tu a teraz.
Pridaj komentár